Sú ľudia ktorí sa boja zmien. Boja sa vystúpiť zo zóny komfortu len preto, lebo sa boja, že za touto zónou ich niečo zožerie. Že sa stane niečo fakt zlé.
Alebo ďalším dôvodom, prečo sa tak ľudia bránia zmene, vystúpiť zo zóny komfortu je fakt, že ten prvý krok je najťažší.
Začať je ťažké.
Rozhodnúť sa je ťažké.
Naplniť svoje rozhodnutia.
Ale v konečnom dôsledku vychádzam z osobnej skúsenosti: Urobiť prvý krok je vždy ťažké.
Ale je tu aj iná skúsenosť, ktorá je pokračovaním prvého tvrdenia: Za touto zónou komfortu, za týmto pevným kruhom je svet, ktorý môže ponúknuť oveľa viac, ako si predstavuješ.
Skúsime sa nebáť? Môžeme, ale strach je v človeku zakorenený už od detstva, už od narodenia. Myslíte si že prečo hneď ako nás vytiahnu z matky plačeme? Bojíme sa, že sa niečo poserie hneď na začiatku. A potom sa bojíme stále.
Je strach, ktorí je úplne iracionálny a je ovplyvnený predsudkami a hrôzostrašnými scenármi, ktoré len ľudská rasa môže mať.
Je strach ktorí je racionálny a opodstatnený, chráni nás.
Je však ťažké rozoznať, z ktorých vecí máme aký druh strachu. Či racionálny alebo iracionálny.
Bojíme sa meniť veci zo strachu, zo strachu, že sa môže zopakovať niečo zlé, čo sme zažili v minulosti.
V rozhodovaní a zmene, o vystúpení zo zóny komfortu nám bráni strach. To je istá vec, ktorú si niekedy nechceme priznať.
Ktorú si niekedy nechcem priznať.
Bojím sa veci zmeniť, pretože určité zmeny sú závislé na viacerých premenných.
Sú faktory, vonkajšie aj vnútorné, ktoré človeka motivujú stáť na mieste, nepohnúť sa a nevykonať zmenu.
Áno, použil som slovo motivácia v tom možno negatívnom zmysle. Prečo nie?
Bojíme sa robiť zmeny a strach nám bráni. V lepšom živote, ale možno aj v zhoršení už horšieho.
Ja som robil zmeny. Každý deň ich zmením už len tým, že sa rozhodnem vstať z posteľe a ne*****ť sa na ďalší deň. Skutočne. Je príliš veľa takýchto dní o ktorých zmysle dlho premýšľam. Ale vždy sa nájde niečo alebo niekto kto tomuto zlému dňu dá zmysel. A preto sa oplatí robiť zmeny. Nikdy nevieš aký zmysel nájdeš.
Porozhliadni sa. Uvidíš čiaru ktorá delí tvoj kruh od ostatného sveta. Urob krok jedným smerom, prekroč tú čiaru. Keď to nevyjde? Vráť sa späť, znovu sa porozhliadni a urob krok z toho kruhu. Teraz však iným smerom a dúfaj, že to tentokrát vyjde.
Veľakrát ti pomôže tvoj vnútorný kompas.
Niekedy sa stane že ak sa vydáš nejakým smerom, zraníš iných. Ale to je riziko života ktoré neoddeliteľne patrí k nemu.
Keď sa rúbe les, lietajú triesky. A niekedy ťa trafia rovno do oka.
